Naučme deti zdraviť

Papa je hádam prvý pozdrav, ktorý učíme naše dieťatko. Tešíme sa , keď to zvláda a kýva a usmieva sa na všetkých. Chce ukázať,  že to vie.

• Kde sa to potom stratí ?
• Prečo sa to vytratí?

Na samote pri potôčiku mám malú chatu. Je to na samote, kde aj vtáci sa pri svojom lete otáčajú a ďalej vraj neletia. Stretnúť človeka- normálnu živú dušu – tu veru nie je častým javom. Občas sa ale stane, že z času na čas sa tu akýsi turista, alebo cyklista veru objaví.
Ľudia sú ale rôzni aj na takomto odľahlom mieste.

• Niekto sa pristaví, pozdraví a porozpráva- je rád , že aj tak ďaleko od hlučného davu veľkomesta stretne človeka
• Niekto sa ani len nepozdraví. Prechádza okolo a vôbec ho ani len nenapadne kývnuť aspoň hlavou na pozdrav

Skúmala so vekovú vzorku oboch skupín. Klasické delenie

• Mladí
• Starší

Neprinieslo rozuzlenie. V čom to teda je ? Nie je krajšie a príjemnejšie pri stretnutí tvárou v tvár  pozdraviť?
Vždy som si myslela, že sme aj v tomto kultúrnym národom.
Moja dcéra žije v cudzine a tak pár dni v roku trávim u nej. Na moje veľké prekvapenie sa tam ľudia bežne na ulici zdravia- bez ohľadu na to, či sa poznajú, alebo nie. Zdravia sa preto, lebo je to slušné. A to nie iba na miestach, kde sa vtáci otáčajú, ale v stredne veľkom meste.

Myslela som si, že my sme tou slušnejšou a údajne pohostinnejšou krajinou. Akosi svet zvľúdnel a my sme sa uzavreli do seba natoľko, že už ani nepovažujeme za potrebné pozdraviť. Strašné to bolo veru zistenie.
Naučme teda deti nanovo zdraviť ľuďom. Usmiať sa na nich. Svet hneď bude krajším a radostnejším. Úsmev predsa  naozaj nič nestojí. Nebuďme zamračení, uponáhľaní !

Zle začneme takto deň. Vráťme sa k milému úsmevu a pozdravu hneš ráno pani susedke. Aj jej deň sa zrazu stane krajším, preto že ste jej ho spríjemnili. Aj ona sa začne usmievať a s úsmevom pozdraví niekoho iného. Úsmev a pozdrav ako pochodeň rozžiaria možno takto tváre nás všetkých.